Zdá sa, že popredný výskum psychedelických látok sa zatiaľ sústredí na ich využitie pri liečbe pacientov s diagnózami ako je depresia, posttraumatická stresová porucha (PTSD), závislosť na návykových látkach, obsesívne-kompulzívna porucha (OCD) a alebo v prípade terapie pacientov s život ohrozujúcim ochorením. Nedávno priniesla veľmi sľubné výsledky správa s tretej fázy klinickej štúdie využitia MDMA (3,4-metylendioxy-N-metylamfetamín) v liečbe PTSD, ktorá uvádza, že viac než polovica pacientov, ktorí prešli touto liečbou, už následne nespĺňali diagnostické kritéria pre toto psychické ochorenie (1).
Na základe týchto výsledkov je možné, že by FDA (Food and Drug Administration, v preklade Úrad pre kontrolu potravín a liečiv) mohlo v roku 2023 udeliť výnimku pre použitie MDMA k liečbe tohto ochorenia. 24. júna 2021 bola dokonca táto látka prvýkrát administrovaná v rámci medzinárodnej štúdie aj v Českej republike. Využitie MDMA pri liečbe PTSD už v minulosti pre našich čitateľov priblížil Adam Mrkvička , ktorý stručne popisuje aj jeho pôsobenie na neuronálnej úrovni.
O tejto látke sa však začína hovoriť už aj v iných kontextoch, napríklad tým doktora Bena Sessu začína skúmať jej využitie pri liečbe závislosti na alkohole (2), ale neprehliada sa ani jej potenciál v psychoterapii, konkrétne v rámci párovej terapie. V nasledujúcich riadkoch sa venujem dôkazom, že tento posledný neklinický potenciál jej využitia je tu už dlho a je možné, že ho v rámci výskumu len znovuobjavíme, prípadne nájdeme spôsob ako mu dať legálne zelenú.
MDMA ako katalyzátor párovej terapie – rýchly prelet minulosťou
Predtým než sa MDMA v roku 1985 stalo nelegálnym dochádzalo k jeho intenzívnemu využívaniu v rámci psychoterapeutickej práce. Známy chemik Alexander Shulgin predstavil túto látku v roku 1977 psychoterapeutovi Leovi Zeffovi, ktorý reagoval veľmi nadšene a v nasledujúcich rokoch ju podal asi 4000 klientom a vytrénoval viac než 150 terapeutov. Je nutné poznamenať, že už predtým bolo kvôli svojim účinkom terapeuticky využívané MDA, ktoré však kvôli svojej toxicite nebolo úplne ideálnym liečivom a použitie MDMA sa tak rýchlo rozšírilo (3). Práve v tomto období dochádzalo k intenzívnemu používaniu tejto látky aj v párovej terapii a medzi prvými ju svojim klientom podávala Alexandrova manželka Ann Shulgin, ktorá pre doktorku Jullie Holland popísala, že medzi pármi štandardne dochádza vo vzťahu k určitému doťahovaniu sa: „Ty si urobil to a to, preto som ja potom urobila toto.“ Všetko sa podľa nej takto pripisuje na akýsi pomyselný partnerský „účet“. V priebehu terapie s MDMA boli však podľa Ann obaja partneri tento „účet“ schopní zahodiť, stal sa odrazu povrchnosťou, čo im umožnilo prepracovať sa v terapii hlbšie a vidieť čo je dôležité.
Vo svojom obsiahlom článku o rannom používaní MDMA v psychoterapii The early use of MDMA (‘Ecstasy’) in psychotherapy (1977–1985) spomína doktor Torsten Passie v spojení s párovou terapiou ešte psychiatra Ricka Ingrasciho, ktorý v tomto období previedol 150 sedení so 100 pacientmi, pričom jednu tretinu týchto sedení tvorili páry (3). Ingrasci látku administroval vždy len po uplynutí viacerých sedení, keď uznal za vhodné, že by mohla pár v terapii niekam posunúť. Taktiež je dôležité zmieniť, že počas terapie administrácia prebiehala buď len raz, alebo maximálne dvakrát, čo podľa Ingrasciho stačilo (4). K samotným efektom potom popisuje, že MDMA sa pomohlo mnohým párom preniesť cez rokmi zabehnuté komunikačné bariéry (napr.: tendencie k obviňovaniu, hnev, rôzne typy obrán). Podľa zhrnutia v článku od doktora Passieho v danom období MDMA využívali pri individuálnych či skupinových sedeniach aj iní terapeuti, avšak tí sa nezmieňujú o párovej terapii v takom rozsahu ako Ingrasci. Napriek tomu aj v ich poznatkoch získaných na základe individuálnych či skupinových sedení opakovane vyskytujú hlavné psycho-sociálne efekty tejto látky, ktoré sú z môjho pohľadu zásadné aj pre párovú terapiu. Konkrétne sa jedná o posilnenie komunikácie a intimity počas sedení, vzájomné povzbudenie k úprimnosti, zvýšenie výskytu súcitného jednania a empatických reakcií.
Z ďalších terapeutov, ktorí používali MDMA k párovej terapii sú známi ešte doktor George Greer a jeho žena Requa Tolbert, ktorí popisujú, že počas ich sedení bolo párom navrhnuté aby začali svoju skúsenosť o samote v oddelených miestnostiach, vďaka čomu sa mohli dostatočne venovať individuálnym problémom a všímať si naplno začiatok účinku látky po fyzickej stránke. Následne po pár hodinách, keď sa obaja partneri cítili pripravení mohli spolu hovoriť o čom potrebovali. Páry, ktoré absolvovali sedenia spolu, často uvádzali, že ich vzťahy začali byť založené viac na láske a dôvere než na strachu a podozieraní. Greer a Tolbert však veria, že tieto výsledky neboli spôsobené samotnou látkou, ale dosiahli ich klienti tým, že vo svojom živote začali robiť rozhodnutia založené na tom, čo sa naučili počas svojich sedení s MDMA. Oni sami si na ne spomínali a opakovane sa snažili tieto rozhodnutia robiť tak dlho ako to len bolo možné (5).
MDMA a páry dnes
Posledné roky priniesli určité vhľady aj do voľného užívania MDMA pármi bez dohľadu terapeuta. Katie Anderson, dnes už doktorka filozofie, sa touto témou zaoberala vo svojej rozsiahlej dizertačnej práci, pričom previedla rozhovory celkom z 10 pármi, ktoré spolu užili viac než 5 krát MDMA (podmienka bola, že ani jeden z partnerov nemal v minulosti problém so závislosťou na návykových látkach). Celá jej práca je obsiahlym zdrojom informácií o subjektívnej skúsenosti s touto látkou, ktoré dáva do súvislostí s doterajšími poznatkami o jej efektoch. Popisuje napríklad, že užitie MDMA pomohlo vytvoriť emočne bezpečné prostredie (tzv. bublinu), kde boli partneri vo vzájomnej interakcii veľmi dobre chránení od strachu, hnevu a hanby, pričom navyše pociťovali radosť, vzájomné prepojenie a bezpečie. Páry tiež uvádzali zážitok jednoduchšieho napojenia na vlastné emočné prežívanie a zvýšenú schopnosť vyjadriť ho. Vzniknutá atmosféra tak poskytla priestor aj pre odhalenie tajomstiev či už osobných alebo týkajúcich sa samotného vzťahu, k čomu uvádzam priamo úryvok z vyjadrenia jednej respondentky smerovanému jej partnerovi:
„Myslím, že to bolo niečo, vďaka čomu sme oveľa silnejší ako pár a ja som ti tak nejak začala dôverovať, hm. Pretože som sa s tebou mohla rozprávať, zdieľať sa s tebou, moje traumy z detstva, mohla som ti opísať ako sa veci mali a proste ti veriť a tak nejak cítiť empatiu, cítiť, že ty, ty veríš, že ja ti môžem veriť a tiež, že ti na mne záleží. A nejak zrkadlíš moje pocity, nie je to len „OK“, ale „ach, ach, to je také hrozné“ … cítiť z toho prirodzenosť… cítiť z toho bezpečie…“ (Anderson, 2017, s. 121)
Páry v tejto štúdii tvrdili, že si ohľadom užívania tejto látky nastavovali hranice, na ktorých sa spoločne zhodli, pričom užitie MDMA sa stalo akousi špeciálnou príležitosťou. Užitie bolo časovo nepravidelne ohraničené, niekedy spojené s inými vzácnymi životnými udalosťami, zmenami ročných období alebo koncom skúšok (6).
Ďalšiu zaujímavú dizertačnú prácu venoval tejto téme aj Robert Neil Colbert, ktorý previedol a analyzoval rozhovory s ôsmimi pármi, pričom identifikoval ako jednu z kľúčových tém komunikáciu, ktorá mala presah aj do bežného života páru:
„Komunikácia pod vplyvom Molly (MDMA), podľa popisu participantov zahŕňala individuálne zdieľanie o minulosti, súčasnosti a budúcnosti, a tiež vzájomnú „pohodlnú otvorenú komunikáciu“ o ich vzťahoch a spoločnom živote. Participanti uvádzali zmeny v spôsoboch vzájomnej komunikácie počas skúsenosti s MDMA, aj po nej.“ (Colbert, 2018, s. 89)
Tieto páry užívali MDMA spôsobom, ktorý Colbert nazýva „vedomým užívaním“, čo znamená, že páry spolu zámerne rozoberali ich vzťah k látke samotnej a voľbu spoločne ju užívať. Rozhodovali sa spolu o čase a mieste skúsenosti, pripravili si vyhovujúci setting, pričom sa vopred postarali aby mali v poriadku svoje pravidelné povinnosti. Príprava často zahŕňala aj starostlivosť o fyzické zdravie a to pred aj po skúsenosti (napr. úprava stravy, doplnenie vitamínov). Colbert zároveň formuluje zaujímavú myšlienku, že tieto páry používali MDMA s podobným zámerom s akým sa zvyknú užívať nootropiká – lieky, doplnky výživy a látky, o ktorých sa tvrdí, že zlepšujú kognitívne (poznávacie) funkcie u zdravých jedincov. Vysvetľuje, že pri užití v páre môže táto látka predstavovať farmakologickú pomôcku, ktorej akútny efekt vedie k podpore trvalých zmien správania a k zlepšeniu v oblasti vzťahov nad rámec súčasných kapacít partnerov. Takýto záver si pochopiteľne s kvalitatívneho výskumu nemôžeme bez ďalšej validácie prevziať, ale z môjho pohľadu sa jedná o veľmi zaujímavý podnet do budúcna. Čo sa týka negatívnych efektov, tak páry popisovali „dojazd“ – stav pri odoznievaní účinkov v rôznej miere spojený s intenzívnou fyzickou a psychickou únavou, ktorý zaregistrovali na druhý deň a často súvisel aj s nedostatkom spánku (6).
Aby som priblížila aj situáciu v našich podmienkach, tak medzi užívateľmi v Českej republike sa podobnej problematike venoval Michal Nesládek, ktorý v rámci svojej diplomovej práce Užívání MDMA v kontextu partnerských vztahů urobil rozhovory so 16-timi respondentami a analyzoval odpovede na dotazník od 83 osôb. Z jeho výskumu vyplýva, že užívanie MDMA bolo pre partnerov väčšinou prostriedkom k zábave, ale v niektorých prípadoch naštartovalo procesy, ktoré viedli k posilneniu vzájomného emočného puta. Ako významná sa už v zhode s predošlými zisteniami ukázala otvorená komunikácia s partnerom alebo aj spoločné intímne telesné aktivity. Probandi tiež popisovali zmenu v myslení, ktoré bolo v dobe účinkov látky otvorené, veľkorysé, nehodnotiace, zbavené vplyvu negatívneho emočného prežívania a cítili sa, že ho majú pod kontrolou. To sa mohlo premietnuť aj do komunikácie, kedy autor popisuje, že si partneri pri závažnejšom zdelení dokázali zachovať určitý nadhľad a emočný odstup. Toto zistenie mimochodom celkom súladí s vyššie zmienenou myšlienkou Colberta o MDMA ako „vzťahovom nootropiku“. Dovolím si zas prevziať krátky úryvok priamo z rozhovoru s probandom:
„Je to hlavně klidnější … o dost a povznešenější … není to tak … když řeknu v normálu špatnou věc, tak to není schopná tak přijmout, jako když je zemkovaná a dokáže se nad to povznýst a vzít to i z tý stránky, ze který by to normálně nevzala … je to skvělý.“ (Nesládek, 2018, s.58)
Respondenti uvádzali aj určité negatívne dôsledky na vzťahovú rovinu, pričom sa najčastejšie jednalo o negatívne chovanie k partnerovi počas dojazdu a v prípade vzniknutých problémov v osobnej rovine najviac zmieňovali psychické problémy trvajúce dlhšie než týždeň (8).
Riziká plynúce zo súčasnej legislatívnej situácie a vyhliadky do budúcna
Zaznamenané skúsenosti terapeutov, kazuistiky a príručky, ktoré vznikli pred rokom 1985, jednoznačne poukazujú na pozitívne účinky MDMA v kontexte posilnenia výsledkov párovej terapie. Napriek tomu čo nás o terapeutickom použití tejto látky v párovej terapii učí minulosť sa zatiaľ k tomuto prostriedku nie je možné legálne dostať. Niektorí terapeuti, ktorí tento spôsob práce nesmierne cenili ponúkali túto službu napriek riziku trestu a odobratia licencie aj po roku 1985. Azda najznámejším príkladom je doktorka Friederike Meckelová Fischerová, ktorá vo svojich zväčša skupinových terapeutických sedeniach využívala aj iné psychedelické látky a bola za to v roku 2009 zatknutá aj so svojím manželom. O svojej kariére, vlastnej ceste k tomuto nástroju a terapeutických skúsenostiach napísala aj knihu Terapie se substancí, kde navyše podrobne popisuje aj jednotlivé skúsenosti klientov (9). V článku, na ktorom sa podieľala spolu s doktorom Sessom, ďalej uvádzajú aj odhad, že v Švajčiarsku a v Spojenom kráľovstve by mohli existovať desiatky ďalších terapeutov, ktorí sa len „presunuli do undergroundu“ (10). Taktiež komentujú, že mnoho ľudí v dnešnej dobe používa psychedelické látky nielen čiste z hedonizmu, ale ako súčasť „samoliečenia“, prípadne celostnej komunitnej skúsenosti, čo sa okrem iného ukazuje aj v prípade užívania MDMA pármi.
Oba modely, ktoré pravdepodobne v súčasnej legislatívnej situácii fungujú, nesú so sebou značné riziká. Pokiaľ hovoríme o terapeutoch praktizujúcich so psychedelickými substanciami v undergrounde, chýbajú nám konkrétne čísla, ale už len odhady sú znepokojujúce. V roku 2009 došlo napríklad v Berlíne počas skupinovej terapie aj k úmrtiu dvoch klientov, po tom čo im v rámci sedenia bola omylom podaná smrteľná dávka methylonu (10, 11). Toto nešťastie demonštruje len jedno z rizík, ktoré so sebou nesie tento nelegálny model. Keďže terapeuti praktikujú v tajnosti a ich aktivita je v rozpore so zákonom a teda aj s hodnotami oficiálnych odborových asociácií, nie je prakticky možné nastaviť v tomto smere žiadnu reguláciu – kontrolovať štandardy tejto formy psychoterapie, prípadne zabezpečiť adekvátny výcvik a supervíziu pri práci s psychedelickými látkami a zmenenými stavmi vedomia. V takomto voľnom kontexte sa navyše môžu dostať k poskytovaniu starostlivosti aj ľudia bez dostatočných terapeutických skúseností, či sebaskúsenosti alebo v horších prípadoch s narušeným morálnym kompasom. Ďalšia skupina rizík sa týka samotných užívateľov – v kontexte tohto článku práve párov, ktoré spoločne užívajú MDMA aj pre jeho potenciálne terapeutické benefity. Zatiaľ nie je zrejmé, či by niektoré páry, ktoré spolu zámerne užívajú túto látku uprednostnili spoločnú skúsenosť v prítomnosti terapeuta v prípade, že by tu táto možnosť bola.
Neopatrné a neinformované používanie samotného MDMA však nesie so sebou určité nebezpečenstvo v akomkoľvek kontexte. Medzi najvážnejšie komplikácie, ktoré môžu nastať patrí hypertermia – prehriatie organizmu, serotonínový syndróm, metabolický rozvrat, zlyhanie pečene alebo ľadvín. Tieto stavy sú závažné, život ohrozujúce a vyžadujú okamžitú lekársku pomoc. Ukazuje sa tiež, že MDMA poškodzuje určité nervové zakončenia (je neurotoxické) a časté užívanie môže užívateľom privodiť určité psychické ťažkosti, zhoršenie v oblasti pamäťových funkcií, pozornosti či spánku. Táto látka má navyše narozdiel od skupiny klasických psychedelických látok potenciál k rozvoju psychickej závislosti, rovnako ako iné látky zo skupiny stimulantov. Podrobné informácie o nežiadúcich účinkoch a o samotnej látke prehľadne zhrňuje factsheet Českej psychedelickej spoločnosti.
Čo sa týka samotného MDMA, tak legislatívne uvoľnenie umožňujúce jeho bezpečnú administráciu terapeutmi pre iné diagnózy než je PTSD je zatiaľ v nedohľadne, pričom sa však zdá, že prvé poznatky z klinických štúdií pre jeho využitie v párovej terapii prídu práve z výskumu v oblasti tejto diagnózy. MAPS (Multidisciplinary Association for Psychedelic Studies) v súčasnosti podporuje výskum MDMA-asistovanej terapie pre páry, kde jeden z partnerov trpí touto diagnózou. V tejto štúdii sa zúčastnili terapeutického protokolu (celkom dva sedenia) oba páry a boli zaznamenané zlepšenia vo viacerých ukazateľoch, vrátane radosti vo vzťahu a zlepšenia v oblasti vzťahu z pohľadu oboch partnerov (12). Autori tejto štúdie v súčasnosti pripravujú druhú fázu a tieto výsledky preskúmajú dôkladnejšie.
Takýto spôsob výskumu je veľmi dôležitý pretože nám prináša prvé kvantifikované zmeny, ktoré sú získané kvalitnými vedeckými nástrojmi na základe odpovedí pred začatím a po skončení intervencie. Pokiaľ teda nasledujúce štúdie výsledky potvrdia, bude sa mať vedecká komunita od čoho odraziť a možno začať rozširovať výskum aj na páry bez partnera s diagnózou. Veľmi nápomocné jej určite budú aj už prezentované zistenia výskumníkov, ktorí analyzovali rozhovory s pármi používajúcimi túto látku na vlastnú päsť už dnes. Samotné výsledky výskumných štúdií však nestačia, sú však dobrým štartom, od ktorého vedie ešte dlhá cesta cez edukáciu verejnosti, odborníkov a užívateľov, lobbing a nastavovanie hraníc v klinickom či prípadne aj v komerčnom rámci využitia.
Katarína Klobušníková
Česká psychedelická společnost
Použitá literatúra
(1) Mitchell, J. M., Bogenschutz, M., Lilienstein, A., Harrison, C., Kleiman, S., Parker-Guilbert, K., … & Doblin, R. (2021). MDMA-assisted therapy for severe PTSD: a randomized, double-blind, placebo-controlled phase 3 study. Nature Medicine, 1-9.
(2) Sessa, B., Sakal, C., O’Brien, S., & Nutt, D. (2019). First study of safety and tolerability of 3, 4-methylenedioxymethamphetamine (MDMA)-assisted psychotherapy in patients with alcohol use disorder: preliminary data on the first four participants. BMJ Case Reports CP, 12(7), e230109.
(3) Passie, T. (2018). The early use of MDMA (‘Ecstasy’) in psychotherapy (1977–1985). Drug Science, Policy and Law, 4, 2050324518767442.
(4) Ingrasci, R. (1985). Testimony for MDMA hearing. Dostupné z: https://maps.org/research-archive/dea-mdma/pdf/0011.PDF (18 máj 2020)
(5) Greer, G. R., & Tolbert, R. (1998). A method of conducting therapeutic sessions with MDMA. Journal of psychoactive drugs, 30(4), 371-379.
(6) Anderson, K. (2017). Navigating intimacy with ecstasy: The emotional, spatial and boundaried dynamics of couples’ MDMA experiences (Doctoral dissertation, London South Bank University).
(7) Colbert, R. N. (2018). Evenings with Molly: A Grounded Theory Discovery with Adult Couples Who Use MDMA Recreationally. (Doctoral dissertation, California Institute of Integral Studies).
(8) Nesládek, M. (2018). Užívání MDMA v kontextu partnerských vztahů. Olomouc, Univerzita Palackého v Olomouci, Filozofická fakulta.
(9) Meckel-Fisher, F. (2017). Terapie se substancí. Praha: Dharmagaia
(10) Sessa, B., & Fischer, F. M. (2015). Underground MDMA-, LSD-and 2-CB-assisted individual and group psychotherapy in Zurich: Outcomes, implications and commentary. Drug Science, Policy and Law, 2, 1-8.
(11) Bild. (2009, 22. septembra). Doctor admits: „I gave patients drug cocktail!“ Dostupné z: https://www.bild.de/news/bild-english/doctor-admits-i-gave-patients-drug-cocktail-9815690.bild.html
(12) Monson, C. M., Wagner, A. C., Mithoefer, A. T., Liebman, R. E., Feduccia, A. A., Jerome, L., … & Mithoefer, M. C. (2020). MDMA-facilitated cognitive-behavioural conjoint therapy for posttraumatic stress disorder: an uncontrolled trial. European Journal of Psychotraumatology, 11(1), 1840123.
Czeps. Factsheety. Dostupné z: https://czeps.org/factsheety/
Flanders, J. (2020, 16 októbra). Episode 27: The Chemistry of Connection with Dr. Julie Holland. The Mindspace Podcast. Dostupné z:https://www.mindspacewellbeing.com/episode-27-the-chemistry-of-connection-with-dr-julie-holland/
MAPS. (2020, 7. decembra). MAPS-Sponsored Pilot Study: MDMA-Assisted Psychotherapy for PTSD in Couples May Reduce PTSD Symptoms, Improve Couples’ Happiness, Dostupné z: https://maps.org/news/media/8633-press-release-maps-sponsored-pilot-study-mdma-assisted-psychotherapy-for-ptsd-in-couples-may-reduce-ptsd-symptoms-improve-couples-happiness
Mrkvička, A. (2019, 27. júla). MDMA-asistovaná terapie posttraumatické stresové poruchy. Aktuálně.cz. Dostupné z: https://blog.aktualne.cz/blogy/ondrej-kysely.php?itemid=34477
Psyon. Léčba postraumatické stresové poruchy. Dostupné z: https://www.psyon.cz/studio-6-ptsd/
Valentish, J. (2018, 29. augusta). The hidden world of underground psychedelic psychotherapy in Australia. ABC NEWS. Dostupné z: https://www.abc.net.au/news/2018-08-30/underground-psychedelic-psychotherapy-mdma-lsd/10134044
Chcete podpořit výzkum psychedelik v České republice? Můžete tak učinit skrze PSYRES Nadační fond pro výzkum psychedelik: www.psyresfoundation.eu. Děkujeme.